Bozk múzy
Inšpirácia sa umelcovi objaví ako blesk z čistého neba. V tej chvíli vznikne túžba niečo kresliť, namaľovať… a postupne sa vynára v mysli krásny obraz. Ten je hotový hneď. Oveľa skôr ako v realite, hoci ruka sa snaží, pracuje súbežne s mysľou a okom. Chce na plátno zachytiť tú predstavu. Chvíľami ju dokonca stráca a tá uniká a mizne ako vzduch, éter…
Viete o tom, že Múzy najradšej “kopú” neskoro v noci a vôbec, ale vôbec ich nezaujíma, že sa ráno vstáva!! Treba vystihnúť ten moment, to kopnutie Múzy. A tiež, chytiť sa príležitosti, ktorá nám podáva ruku. To sa neodmieta.
Tento impulz totiž trvá krátko, prchavý okamih a je fuč, nevracia sa. Keď ho premeškáme, Múza je nenávratne preč, utečie, rozplynie sa.
Koľko prekrásnych vecí sa takto stratí v nenávratne, niekde medzi snom, realitou a príležitosťou!
Múza nechodí na zavolanie. Príde a odíde. Zmizne. Často potom zase dlho, dlho neprichádza ani Múza, ani príležitosti. Darmo ich vyzeráme, ideme im na pol cesty oproti, pozeráme na hodiny, prevraciame listy kalendára. Nechodí.
Preto si treba vážiť ich návštevu, ten Bozk.
Čo sa stane potom? Poznáš to? Zrazu môžeš maľovať ostošesť, cez deň, na pravé poludnie, v noci, takmer bez prestávky. Hlava je plná nápadov, štetec či ceruza tancuje, čas sa ti zastaví, necítiš horúčavu, zimu a chlad, smäd ani hlad. Tvoríš. Je to Tanec Múzy.
Tak nepremrhaj ten čas, to šťastie, stretnúť prelietavú pani Múzu, tú príležitosť tvoriť, maľovať, kresliť či skladať básne a krásne spolu tancovať v súznení.
Nezatváraj si na noc svoju krajinu snov, svoj talent, aby mohla Múza tichučko vkĺznuť rozsypať zázračný tvorivý prach, pobozkať, kopnúť, zatancovať si a letieť…
